Nebezpečný downburst

V uplynulých dňoch ste určite započuli informácie z Moskvy, kde si silná búrka žiaľ vyžiadala aj obete na životoch. Mnohé média veľmi zle interpretovali meteorologický jav, ktorý skutočne zasiahol územie ruskej metropoly. Niekde ste sa dokonca mohli dočítať, že sa jednalo o hurikán,  čo je samozrejme nezmysel, hurikány totiž vznikajú nad oceánom a nie nad pevninou.

Učebnicový downburst zachytený v minulom roku v štáte Arizona, USA.

Realita je úplne niekde inde, Moskvu zasiahla búrka s tzv. downburstom. Ide o druh búrky, ktorá sa často vyskytuje aj v Európe vrátane Slovenska. Takáto búrka je veľmi nebezpečná, vzniká náhle a trvá pomerne krátko, no materiálne škody sú výrazné.

„Downburst“ môžeme voľne preložiť ako prepad studeného vzduchu. Je to jav, pri ktorom sa výrazný zostupný prúd pri kontakte so zemou prudko rozširuje do strán smerom od centra a je doprevádzaný silnými nárazmi vetra, výnimočne až nad 50 m/s. Downburst môže spôsobiť škody podobné škodám spôsobeným silným tornádom. Downburst nemusí byť nevyhnutne viazaný na búrky, vo veľmi suchých prostrediach je viazaný aj na slabšie prehánky.

 

 

Aby sme vedeli lepšie pochopiť proces takejto búrky, je potrebné zájsť do detailov.

V každejrke sa nachádza tzv. vzostupný (stúpavý) a zostupný (klesavý) prúd (anglicky updraft a downdraft). V obrázku sú tieto prúdy schematicky vyznačené v zodpovedajúcom poradí červenou a modrou. Vzostupný prúd živí búrku vtékajúcim teplým vzduchom, ktorý v určitej výške nad zemským povrchom kondenzuje a vytvára sa tak búrkový oblak. Naopak, zostupným prúdom z búrky „vyteká“ studený vzduch, takmer vždy sprevádzaný zrážkami (či už v podobe dažďa, alebo rôzne veľkých krúp). V momente, kedy je vzostupný prúd prerušený, životnosť búrky zaniká – prevládne len zostupný prúd a búrka sa čoskoro rozpadne.

Nie však v každej búrke prebieha všetko tak „idylicky“ ako je popísané vyššie. Namiesto kontinuálneho zostupného prúdu môže dôjsť k tomu, že sa niekde v hornej polovici búrky nahromadí veľké množstvo krúp. V istom momente sa tieto krúpy v podobe akejsi bubliny začnú prepadať k zemi. Topením ľadu a odparovaním kvapiek obsiahnutých v tejto bubline dochádza k jej prudkému ochladeniu – tým sa tento objem vzduchu stane výrazne ťažším než za normálnych podmienok a vďaka tomu sa zväčší aj jeho pádová rýchlosť. K zemskému povrchu potom dopadá ohromnou rýchlosťou, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje rýchlosť v „normálnom“ zostupnom prúde. Deštruktívny účinok je potom umocnený vyššou hustotou chladného vzduchu, prípadne prítomnosťou veľkého množstva krúp dopadajúcich alebo takmer vodorovne hnaných vysokou rýchlosťou vetrom.

Po dopade na zemský povrch sa downburst začne prudko „rozlievať“ resp. sa rozprskne do okolia a to predovšetkým v smere postupu búrky. Práve na prednom čele rozlievajúceho sa downburstu potom dochádza k najprudším nárazom vetra, ktoré dosahujú 120 až 180 km/h.

Downburst je väčšinou krátkodobou záležitosťou – na konkrétnu lokalitu môže pôsobiť 5 až 10 minút. Škody môžu na prvý pohľad pripomínať škody spôsobené slabšími až stredne silnými tornádami. Iba detailný rozbor vzniknutých škôd môže napovedať, či škody spôsobilo tornádo alebo downburst.

 

 

0